WERííš NA PRIATEĽSTWO MEDZI BABOU A CHALANOM???
19. 4. 2008
Tereza : Chcem,aby si vedel,ze v tom niesi sam.Som tu s tebou,sice ta nemozem chytit za ruku,pohladit ta po vlasoch a pomoct ti,poradit,ked to potrebujes,ale som tu.Divaj sa pozorne,hladaj ma vo vetre,vode,v odraze zrkadla.Nauc sa citat medzi riadkami,vnimaj naznaky vanku vo svojej blizkosti.Mozem byt vsade,kde ma len budes chciet vidiet.Mozem byt kytica na zahradke,o ktoru sa tak poctivo staras,alebo plysak v tvojej posteli,vedla ktoreho spavas.Stat pri tebe,to budem,ale nikdy nenatahuj ruku.Vies,bol by si sklamany.Zmizla by som ti,pretoze uz niesom ziva.Som vo svete bielych postav,kde je ticho a klud,ktory som nikdy predtym nezazila.Ty ma nevidis,nepocujes.Ale ja ta vidim a nechcem,aby si sa trapil.Prosim,neplac pre mna uz,pocujes???Nemozem ti to powedat osobne.Uz len v tvojej mysli mozem byt s tebou, spomienky na mna ta smu hriat.Nikdy na mna nesmies zabudnut,to ty vies. "ja ta mam rada " .
Chlapec leziaci na posteli sa nahle zobudil.Zobudila ho znama pesnicka,ktora hrala z pusteneho radia. "Angels".V kutiku jeho oka sa objavila velka trpiaca slza,ktora pomalicky stekala po jeho tvari,kde vytvarala cesticku,az nakoniec dopadla na kyticu siedmich suchych ruzi,ktore drzal v ruke.Jeho vyraz bol nepritomny,len z tazka odriekaval slova.Vypadal omnoho starsi,nez v skutocnosti bol.Smutkom a zialom mu pribudli vrasky na jeho cele.Pesnicka skoncila,chlapec sa pozrel na velku fotku dievcata,ktoru nikdy nedokazal ocenit nahlas,pred nou samotnou.A len potichu sam pre seba si vzdychol.Sviecka,ktoru mal na stole,dohorela,zapraskala a nepatrny dym sa dvihal ku stropu.Sviecka,ktoru dostal od nej,zmizla rychlo,presne ako ona sama.Dym ako jej dusa stupal hore.Chlapec sa obliekol len lahko-bol krasny slnecny den,vzal kyticu a vybral sa na miestny cintorin.Ocami hladal ten spravny hrob,dnes prvykrat sa odvazil sem prist.Po tolkych mesiacoch nabral odvahu a prisiel.Ocami pozeral na mena na hroboch,vacsinou tam boli i fotky zosnulych.Ale ziadne dievca nebolo ako ona.Mal som tu cest poznat anjela,mozno kto vie?Bola si ina,tak zvlastna a ja som si to nevazil.Kolkokrat som sa s tebou pohadal len tak,pretoze som mal zlu naladu.I ked si za to vobec nemohla.Ked chlapec nasiel ten spravny hrob,tak si sadol na jeho okraj a dlhu dobu mlcal.Nemal co powedat,mozno sa sam za seba hambil. Asi.Po dlhej dobe padla len jedna zasadna otazka : "PRECO?"
Tereza : Na hrobe spadla vaza,som tu s tebou,odpowedat by som ti chcela.Preco?,pretoze som bola tak strasne hlupa jednala som bez premyslenia.Pamatas,jak sme sa smiali tomu,ze priatelstvo medzi chlapcom a dievcatom neexistuje? Boli sme vynimka,ja som rozumela tebe a ty zasa mne.Ten smiech nam vsetci zavideli.Boli sme dvojka tichych ludi,ktori sa nasli.Stravila som par krasnych rokov po tvojom boku,i ked si mi par krat vynadal za nieco,za co som vobec nemohla.Aj tak vsetko to rozpravanie,tych prekrasnych hodin za to vsetko to stalo.Hovorili sme si skoro vsetko,v ramci moznosti si poznal,jak mi je.Radil si mi a pomahal.Ja som ta mala radsej,nez vlastneho brata.Ale potom nastal zlom, zamilovala som sa do toho krasneho chlapca z nasej triedy.A ty si sa zmenil,newedela som preco.Tvoja veta,ze si zasluzim niekoho lepsieho,mi vrtala hlavou,ale nemohla som si pomoct.Mrzela ma tvoja strata,mlcal si a ked si prehovoril,len si ma zhadzoval.Bola to zmena a ja som sa dost trapila.Zhorsila som sa v skole,pretoze som sedela vedla nemej sochy,ktora ma znervoznovala a naviac za chrbatom som mala toho chlapca,ktory o mna nemal vobec zaujem.A teraz by som sa ja chcela opytat : "Preco?"Ci zacnes hovorit,to je na tebe,pretoze ma nepocujes.Nevidis,ze sedim pred tebou a pozeram sa na teba.Natahujem ruku a len lahko na teba siahnem.
Chlapec sa otriasol,zvlastny chlad mu presiel po ruke.Otvoril usta a zacal rozpravat,konecne.Po tolkych mesiacoch jej to prisiel vysvetlit.Vedela to.Newiem,ci som pripraveny ti hovorit tento pribeh.Newiem,ci mam dost sil pozriet sa pravde do oci.Mozno by som este dnes mal mlcat,lenze ked budem mlcat dnes,nepowiem ti to nikdy.Myslim,ze bolo piateho.Ten den sa nic zvlastneho nedialo,prsalo.Blesky krizovali oblohu,tmavu ako cierny uhol.Na zem padali velke kvapky,ktore na nej vytvarali potocky.Bolo vlhko,mokro.Dievcatam kvapky macali vlasy,rozmazavali make-up.Pozeral som sa po nich,ano.Hladal som niekoho krajsieho,milsieho nez si ty.A zufalo som si uvedomoval,ze len ty ma chapes.Ludia kracali po uliciach s dazdnikmi v ruke,zahaleni do teplych kabatov.Vsade bolo citit nastavajucu zimu.Preskakoval som velke kaluze,do jednej z nich som omylom sliapol.Voda sa rozstriekala na vsetky strany.Postriekala par prechadzajucich ludi, ktori na mna hadzali pohorsujuce pohlady.Nevsimal som si ich,ponahlal som sa.Ten den som ti chcel nieco powedat.
Ten den som ti chcel nieco powedat.Lenze som ta nenasiel,nebola si v skole,doma a ani na kruzku,ktory si nikdy nevynechala.Presiel som nase zname miesta,kde sme boli spolu mnohokrat,ked sme sa schovavali ludom,utekali pred problemami.Nikde si nebola.Vtedy som si pomyslel,ze neni sudene ti to powedat a smutne som siel domov.Tam na mna cakali rodicia,ktori mi oznamili,ze si mrtva.Ten hnusny dazdivy den sa mi vryl do pamati a v kalendari urobil cierne velky vykricnik.Nevedel som,preco si to urobila,o to bolo horsie,ze som ti chcel powedat,ze ta mam rad viac ako kamaratku.To som prave neska chcel,ale vazne mi to nebolo sudene.Kazdy sa ma pytal,ci nieco newiem.Preco?Ale ja som len nemo krutil hlavou,za ten posledny mesiac som ta kvoli tomu chalanovi stratil.Nie uplne,videl som,jak sa trapis,pre neho a pre mna.Ale ja sam som bol mimo,nedokazal som ti pomoct,a to ma teraz mrzi.Lenze je neskoro,na vsetko.Stratil som super dievca,kamaratku.Len preto,ze som nedokazal preniest cez srdce to,ze by ta mohol mat niekto iny.Paradoxom vsak bolo,ze ten chalan o teba vobec nestal.Nepacila si sa mu,prvy vobec,co ti uz tiez toho osudneho dazdiveho piateho novembra powedal.Zamotali sme sa do jedneho velkeho kruhu lasky.Ja som mal rad teba,ty zase jeho a on uplne ine dievca.Myslim,ze by to vsak vyriesilo i nieco ine,nez tvoja smrt.Vies,to som ti chcel powedat.Chybas mi,ale s tym uz nic nenarobim.Naposledy sa pozrel na hrob,kde bola jej fotka,pohladil kyticu siedmich suchych ruzi,ktore pre nu mal toho piateho a odisiel.
Tereza : Mal si ma rad,viac nez ako kamaradku?Preto ta veta.Nedokazal si to uniest,ale mlcal si.A ja,pretoze som ta poznala prilis dobre,som nic nespoznala.Asi som nebola ta prava kamaratka,alebo mi to proste nedoslo.Preto tie mesiace smutku a slz,zatial co ostatni si uz zvykli.Ani si nebudem domyslat,ze vsetko mohlo byt inak.Skratka som tu,ty si mi svoj pribeh powedal-ja by som ti to mala vysvetlit.Bolo piateho,zima a prsalo.A ja som sa po dlhej dobre odvazila opytat toho chlapca.Bohuzial vsak necitil to co ja.Nemala som sa komu zverit,ty si ma davno odpisal.A tak som isla domov.Hadzala som zle pohlady na vsetko okolo,prepalovala som obrazy-vsetko,na com spocinul moj zrak.Nevydrzala som vsak medzi styrmi bielymi stenami a vysla som von,kde som stretavala dvojice drziace sa za ruky.Moja psychika to nezniesla
a
pockala som na vlak,ktory mi isiel nieco okolo siestej.
Posledne minuty zivota som preplakala.A potom uz len ticho.
Chlapec sa z toho pomaly dostava,pravidelne chodi na hrob s kyticou ruzi.Vzdy sa dlhe hodiny s Terezou rozprava. Nasiel si novych priatelov,vymenil skolu.Zacina znova zit,ale schadza mu kamaratka.Uz nikdy si ziadnu najst nechce, proste sa dostal medzi skupinu ludi,ktori newerili v priatelstvo medzi dievcatom a chlapcom.Zabudol na casy,ked sa tym ludom spolu smiali.Riadi sa heslom,ze je mudre nespominat.
Tereza : Ta mu to nema za zle,je rada,ze zacal znova zit.Praje mu to a zavidi.Je stale s nim, chrani kazdy jeho krok.A vacsinu casu sniva,mozno by to medzi nimi naozaj bolo fajn,ale kto vie?Ani jeden to uz nemoze zazit,proste to skoncilo. Skoncilo vsetko,co bolo tak krasne.Ked sa Tereza pozre na Zem,zacne plakat.
Po ulici ide chlapec s dievcatom.Dievca,ktora je pravy opak Terezy.Drzi ju za ruku a nad ich hlavami sa znasa dazd. Kdeze dazd,to su slzy anjelov laskou sklamanych.Chlapec sa usmeje,pozre sa na oblohu,preskoci kaluz a je stastny,ze sa dnes dazdiveho piateho novembra nic strasneho nestalo. :( :( :(
Chlapec leziaci na posteli sa nahle zobudil.Zobudila ho znama pesnicka,ktora hrala z pusteneho radia. "Angels".V kutiku jeho oka sa objavila velka trpiaca slza,ktora pomalicky stekala po jeho tvari,kde vytvarala cesticku,az nakoniec dopadla na kyticu siedmich suchych ruzi,ktore drzal v ruke.Jeho vyraz bol nepritomny,len z tazka odriekaval slova.Vypadal omnoho starsi,nez v skutocnosti bol.Smutkom a zialom mu pribudli vrasky na jeho cele.Pesnicka skoncila,chlapec sa pozrel na velku fotku dievcata,ktoru nikdy nedokazal ocenit nahlas,pred nou samotnou.A len potichu sam pre seba si vzdychol.Sviecka,ktoru mal na stole,dohorela,zapraskala a nepatrny dym sa dvihal ku stropu.Sviecka,ktoru dostal od nej,zmizla rychlo,presne ako ona sama.Dym ako jej dusa stupal hore.Chlapec sa obliekol len lahko-bol krasny slnecny den,vzal kyticu a vybral sa na miestny cintorin.Ocami hladal ten spravny hrob,dnes prvykrat sa odvazil sem prist.Po tolkych mesiacoch nabral odvahu a prisiel.Ocami pozeral na mena na hroboch,vacsinou tam boli i fotky zosnulych.Ale ziadne dievca nebolo ako ona.Mal som tu cest poznat anjela,mozno kto vie?Bola si ina,tak zvlastna a ja som si to nevazil.Kolkokrat som sa s tebou pohadal len tak,pretoze som mal zlu naladu.I ked si za to vobec nemohla.Ked chlapec nasiel ten spravny hrob,tak si sadol na jeho okraj a dlhu dobu mlcal.Nemal co powedat,mozno sa sam za seba hambil. Asi.Po dlhej dobe padla len jedna zasadna otazka : "PRECO?"
Tereza : Na hrobe spadla vaza,som tu s tebou,odpowedat by som ti chcela.Preco?,pretoze som bola tak strasne hlupa jednala som bez premyslenia.Pamatas,jak sme sa smiali tomu,ze priatelstvo medzi chlapcom a dievcatom neexistuje? Boli sme vynimka,ja som rozumela tebe a ty zasa mne.Ten smiech nam vsetci zavideli.Boli sme dvojka tichych ludi,ktori sa nasli.Stravila som par krasnych rokov po tvojom boku,i ked si mi par krat vynadal za nieco,za co som vobec nemohla.Aj tak vsetko to rozpravanie,tych prekrasnych hodin za to vsetko to stalo.Hovorili sme si skoro vsetko,v ramci moznosti si poznal,jak mi je.Radil si mi a pomahal.Ja som ta mala radsej,nez vlastneho brata.Ale potom nastal zlom, zamilovala som sa do toho krasneho chlapca z nasej triedy.A ty si sa zmenil,newedela som preco.Tvoja veta,ze si zasluzim niekoho lepsieho,mi vrtala hlavou,ale nemohla som si pomoct.Mrzela ma tvoja strata,mlcal si a ked si prehovoril,len si ma zhadzoval.Bola to zmena a ja som sa dost trapila.Zhorsila som sa v skole,pretoze som sedela vedla nemej sochy,ktora ma znervoznovala a naviac za chrbatom som mala toho chlapca,ktory o mna nemal vobec zaujem.A teraz by som sa ja chcela opytat : "Preco?"Ci zacnes hovorit,to je na tebe,pretoze ma nepocujes.Nevidis,ze sedim pred tebou a pozeram sa na teba.Natahujem ruku a len lahko na teba siahnem.
Chlapec sa otriasol,zvlastny chlad mu presiel po ruke.Otvoril usta a zacal rozpravat,konecne.Po tolkych mesiacoch jej to prisiel vysvetlit.Vedela to.Newiem,ci som pripraveny ti hovorit tento pribeh.Newiem,ci mam dost sil pozriet sa pravde do oci.Mozno by som este dnes mal mlcat,lenze ked budem mlcat dnes,nepowiem ti to nikdy.Myslim,ze bolo piateho.Ten den sa nic zvlastneho nedialo,prsalo.Blesky krizovali oblohu,tmavu ako cierny uhol.Na zem padali velke kvapky,ktore na nej vytvarali potocky.Bolo vlhko,mokro.Dievcatam kvapky macali vlasy,rozmazavali make-up.Pozeral som sa po nich,ano.Hladal som niekoho krajsieho,milsieho nez si ty.A zufalo som si uvedomoval,ze len ty ma chapes.Ludia kracali po uliciach s dazdnikmi v ruke,zahaleni do teplych kabatov.Vsade bolo citit nastavajucu zimu.Preskakoval som velke kaluze,do jednej z nich som omylom sliapol.Voda sa rozstriekala na vsetky strany.Postriekala par prechadzajucich ludi, ktori na mna hadzali pohorsujuce pohlady.Nevsimal som si ich,ponahlal som sa.Ten den som ti chcel nieco powedat.
Ten den som ti chcel nieco powedat.Lenze som ta nenasiel,nebola si v skole,doma a ani na kruzku,ktory si nikdy nevynechala.Presiel som nase zname miesta,kde sme boli spolu mnohokrat,ked sme sa schovavali ludom,utekali pred problemami.Nikde si nebola.Vtedy som si pomyslel,ze neni sudene ti to powedat a smutne som siel domov.Tam na mna cakali rodicia,ktori mi oznamili,ze si mrtva.Ten hnusny dazdivy den sa mi vryl do pamati a v kalendari urobil cierne velky vykricnik.Nevedel som,preco si to urobila,o to bolo horsie,ze som ti chcel powedat,ze ta mam rad viac ako kamaratku.To som prave neska chcel,ale vazne mi to nebolo sudene.Kazdy sa ma pytal,ci nieco newiem.Preco?Ale ja som len nemo krutil hlavou,za ten posledny mesiac som ta kvoli tomu chalanovi stratil.Nie uplne,videl som,jak sa trapis,pre neho a pre mna.Ale ja sam som bol mimo,nedokazal som ti pomoct,a to ma teraz mrzi.Lenze je neskoro,na vsetko.Stratil som super dievca,kamaratku.Len preto,ze som nedokazal preniest cez srdce to,ze by ta mohol mat niekto iny.Paradoxom vsak bolo,ze ten chalan o teba vobec nestal.Nepacila si sa mu,prvy vobec,co ti uz tiez toho osudneho dazdiveho piateho novembra powedal.Zamotali sme sa do jedneho velkeho kruhu lasky.Ja som mal rad teba,ty zase jeho a on uplne ine dievca.Myslim,ze by to vsak vyriesilo i nieco ine,nez tvoja smrt.Vies,to som ti chcel powedat.Chybas mi,ale s tym uz nic nenarobim.Naposledy sa pozrel na hrob,kde bola jej fotka,pohladil kyticu siedmich suchych ruzi,ktore pre nu mal toho piateho a odisiel.
Tereza : Mal si ma rad,viac nez ako kamaradku?Preto ta veta.Nedokazal si to uniest,ale mlcal si.A ja,pretoze som ta poznala prilis dobre,som nic nespoznala.Asi som nebola ta prava kamaratka,alebo mi to proste nedoslo.Preto tie mesiace smutku a slz,zatial co ostatni si uz zvykli.Ani si nebudem domyslat,ze vsetko mohlo byt inak.Skratka som tu,ty si mi svoj pribeh powedal-ja by som ti to mala vysvetlit.Bolo piateho,zima a prsalo.A ja som sa po dlhej dobre odvazila opytat toho chlapca.Bohuzial vsak necitil to co ja.Nemala som sa komu zverit,ty si ma davno odpisal.A tak som isla domov.Hadzala som zle pohlady na vsetko okolo,prepalovala som obrazy-vsetko,na com spocinul moj zrak.Nevydrzala som vsak medzi styrmi bielymi stenami a vysla som von,kde som stretavala dvojice drziace sa za ruky.Moja psychika to nezniesla
a
pockala som na vlak,ktory mi isiel nieco okolo siestej.
Posledne minuty zivota som preplakala.A potom uz len ticho.
Chlapec sa z toho pomaly dostava,pravidelne chodi na hrob s kyticou ruzi.Vzdy sa dlhe hodiny s Terezou rozprava. Nasiel si novych priatelov,vymenil skolu.Zacina znova zit,ale schadza mu kamaratka.Uz nikdy si ziadnu najst nechce, proste sa dostal medzi skupinu ludi,ktori newerili v priatelstvo medzi dievcatom a chlapcom.Zabudol na casy,ked sa tym ludom spolu smiali.Riadi sa heslom,ze je mudre nespominat.
Tereza : Ta mu to nema za zle,je rada,ze zacal znova zit.Praje mu to a zavidi.Je stale s nim, chrani kazdy jeho krok.A vacsinu casu sniva,mozno by to medzi nimi naozaj bolo fajn,ale kto vie?Ani jeden to uz nemoze zazit,proste to skoncilo. Skoncilo vsetko,co bolo tak krasne.Ked sa Tereza pozre na Zem,zacne plakat.
Po ulici ide chlapec s dievcatom.Dievca,ktora je pravy opak Terezy.Drzi ju za ruku a nad ich hlavami sa znasa dazd. Kdeze dazd,to su slzy anjelov laskou sklamanych.Chlapec sa usmeje,pozre sa na oblohu,preskoci kaluz a je stastny,ze sa dnes dazdiveho piateho novembra nic strasneho nestalo. :( :( :(
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář